Trampoty s plejlistom

 

Na prvej verejnej udalosti Antigony, na feministickej oslave MDŽ v Žiarovke nad Hroznom, v našom novom undergroundovom Klube´84, sa udiala celkom, aj z genderového hľadiska, zaujímavá a zamysleniahodná vec.

Všetky najväčšie strachy, ktoré človek-feministka z organizácie (prvého) podujatia pre verejnosť má, a navyše v malom a rodnom meste, sa nakoniec ukázali ako neopodstatnené. Ľudia sa bez problémov pooblepovali antigoňáckymi nálepkami, aj bižutériou sa vzájomne potešili predávajúce i nakupujúce, háčkovanie ich bavilo (vďaka Lenočka), pri menštruačnom filme Diany Fabiánovej, ktoré si pozreli aj naše maminy, nezazneli žiadne zhrozeno-šokované komentáre. A čo bolo hlavné, prišli! Keď na nás Dada vybalila svoj operný hlasisko (spievala bez ozvučenia) a Alexandra zahrala Chopinovu Revolučnú, nejedna a nejeden sme mali zimomriavky po celom tele. Zo silného koncertu Veroniky Horany a jej syna Janka (ktorému sa minimálne v našom regióne tvorí dosť početný fanklub), sme boli mnohé a mnohí dojatí. Proste krásne, silné, talentované a inšpiratívne ženy. Také, aké si skutočné MDŽ zaslúži.

Ale ako to už býva, zádrhely sa stávajú tam, kde ich najmenej čakáme. Antigona si vytýčila vcelku ambiciózny zámer. Urobiť tematickú DIY afterparty (samozrejme v duchu f*ck off SOVA). V skratke to znamenalo to, že tam boli zaradené piesne speváčiek, ženských kapiel, ale aj také, ktoré majú v názve girls či women, kapely známe podporou LGBTI, či speváci riešiaci svoju genderidentitu. Keďže party bola koncipovaná ako multižánrová a vopred sme tušili, že pohlavné, vekové či vkusové rozdiely môžu byť značné, snahou preto bolo zaradiť viaceré žánre. Hlavne, aby boli veselé a chytľavé. Od starších 70-tych, cez tanečné 90-te, slovenské aj české, aj punkovice nejaké, aj r&b, ale najmä všetky úžasné ženy, ktoré pohli moderným hudobným svetom. Napriek tomu, naši, tiež-hudbu-milujúci, kamaráti sa na tento výber sťažovali a z viac než 300 pesničiek si nemali z čoho vyberať. Začala som preto sebakriticky premýšľať, ako by asi túto party urobili oni? Alebo hocikto iný/á? Zabudla som v plejliste na niečo/niekoho? Alebo bol vôbec celý koncept takéhoto plejlistu zlý? A potom ma napadlo, čo ak im proste len chýbali všetky obľúbené, áno, mužské kapely a speváci? Čo sa bez nich naozaj nedá urobiť poriadna party, na ktorú by sa ľudia zabavili? Je to naozaj len vec hudobného vkusu, alebo aj náš hudobný vkus hierarchicky valcujú chlapci a chlapi?

Patrím k ľuďom, ktorí sú všade, kde prídu, väčšinou hudobne diskriminovaní. Moje srdcové speváčky Björk, PJ Harvey, Bat for Lashes, M.I.A., Peaches, Santigold, Erykah Badu či Iva Bittová, sa nehrajú v podstate nikde. Zvykla som si. Aj o tom mala byť tá party, aspoň raz dať hlas aj týmto ženám, aj v metalovom Žiari :). Nie celkom to vyšlo, ale nevadí, ja si dám znova sluchátka do autobusu a uspokojím sa so súkromnými koncertami mojich žien.

Edith Piaf zaznela až nad ránom s otázkou od dievčiny: „Čo je to za hudbu, to je po pi*i!“

 

hudbumilujúca Antigona kamila

 

foto z akcie TU

niečo z médií TU