Vážený pán prezident, vážený pán Kiska.

Dovoľte nám podeliť sa s Vami o naše znepokojenie nad aktuálnym dianím v našej krajine. Sme ženy, občianky tejto krajiny, Rómky i Slovenky, veriace i neveriace, pracujúce, nezamestnané, so základným i vysokoškolským vzdelaním, rôznej sexuálnej orientácie a cítime sa vylúčené, nevypočuté a bezmocné.

Nesúhlasíme s tým, aby štát zasahoval do takej intímnej zóny, akou je rodina, a dokonca tak agresívnym spôsobom, ako o tom má pojednávať tzv. referendum o rodine.

Rodina je pre nás ten najvzácnejší priestor, kde žijeme svoje každodenné životy, radosti i trápenia. Sme smutné z toho, že sa rodina redukuje na politickú otázku, že sa v nejakom imaginárnom mediálnom priestore vytvára „názor na rodinu“, bez akéhokoľvek súvisu s realitou života, ktorej každodenne čelíme. Sme presvedčené, že otázky, ktoré má riešiť toto referendum, nie sú prostriedkom k skvalitneniu či obohateniu našich životov.

Sme ženy žijúce v Banskobystrickom kraji, v kraji, ktorý má dlhodobo najvyššiu mieru nezamestnanosti a nedostatok pracovných príležitostí, pričom situácia u nás sa dlhodobo nezlepšuje.

Mnohé z nás vychovávajú svoje deti samé, ako matky – samoživiteľky (slobodné matky, rozvedené či ovdovelé matky). Neprítomnosť otca v našich rodinách môže mať viacero príčin, napríklad že je otec od rána do večera v práci, aby nás uživil, alebo odchádza na týždne mimo republiky, alebo nebyť súčasťou rodiny je jednoducho jeho slobodné rozhodnutie. Chceme pripomenúť, že to, čo sa týka nás, sa zároveň týka aj našich detí, tých čo vychovávame, tých, čo plánujeme mať alebo tých, ktoré máme osvojené alebo by sme si osvojiť chceli. Tento fakt nijakým spôsobom neznižuje význam nášho poslania, vychovať budúcu generáciu schopnú čeliť prekážkam a plnohodnotne sa uplatniť v živote. Aj my so svojimi deťmi predsa tvoríme rodinu.

To, čo reálne ohrozuje naše rodiny a čo nás trápi je:

  • - to, že nemáme zamestnanie, aj keď sme často vzdelané, čo spôsobuje, že nemôžeme sebe a svojim rodinám dopriať kvalitné potraviny, kvalitné oblečenie, počítač či televízor, moderné spotrebiče, nehovoriac o návšteve kultúrnych podujatí, výletoch či rodinných dovolenkách...;
  • - to, že musíme často prijať pozíciu, ktorá nie je adekvátna nášmu vzdelaniu alebo nie je v súlade s našimi osobnými preferenciami či túžbami, pretože pracovných príležitostí je v našom regióne veľmi málo;
  • - to, že ak máme deti, musíme čeliť na trhu práce situácii, že sme pod neustálym tlakom rozdeľovania času a pozornosti medzi rodinu a prácu a častokrát musíme pracovnú ponuku odmietnuť pretože sa nedá zladiť s naším rodinným životom a zamestnávatelia často nie sú ochotní vychádzať nám v ústrety;
  • - to, že uvažovať o samozamestnaní a plnení vlastných snov a ambícií je v dnešnej situácii a podmienkach pre väčšinu z nás nereálne;
  • - to, že aj napriek tomu, že nás naša práca často baví, faktom je, že sme koncentrované v najslabšie platených zamestnaniach, prípadne v takých, ktoré sú absolútne adekvátne neohodnotené, ako zdravotné sestry, opatrovateľky, predavačky, kaderníčky, asistentky, upratovačky alebo učiteľky...;
  • - to, že čelíme na trhu práce vo svojom každodennom živote rôznym znevýhodneniam:
    • - Ak na pohovore povieme, že máme deti, často nám zamestnávateľ prácu nedá, aj keď to otvorene nesmie povedať.
    • - Ak sme príliš mladé, nemáme pre zamestnávateľa dostatok praxe a tiež sme pre zamestnávateľa v situácii, že deti možno v blízkej dobe budeme mať.
    • - Ak sme príliš staré, z nejasných príčin, hoci už máme dostatok času, deti odrastené a môžeme sa venovať sebe a svojej kariére, tiež sa nám nedarí získať pracovné miesto.
    • - Ak máme inú farbu pleti, alebo je zjavná naša etnická príslušnosť, naše šance na nájdenie si zamestnania sú ešte nižšie, nehovoriac o diskriminácii vo všetkých sférach osobného aj verejného života.
  • - to, ak sa ocitneme v kritickej situácii, naša rodina sa rozpadá alebo každá piata zažívame násilie v partnerskom vzťahu, - to sú pre nás hlboké rany na celý život a dodnes tu pre nás nie sú dostupné sociálne služby a nemáme sa často na koho obrátiť.

Ako matky milujeme svoje deti bez ohľadu na to aké sú, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, pretože vychovať z nich dobrých a slušných ľudí, je to, čo naša krajina a spoločnosť potrebuje. Ako matky, preto súcitíme s matkami, ktorých dieťa a rodina takejto situácii čeliť musí, pretože zažívajú každodenné odsudzovanie a tlak spoločenských predsudkov. Ako mysliace, cítiace a empatické bytosti, sa nemôžeme prizerať tomu, ako referendum chce svojou jednostrannou názorovou orientáciou presvedčiť ľudí o menejcennosti tých foriem rodiny, ktoré rovnako dávajú lásku a pocit domova svojim členom či deťom v nich žijúcich.

Môžeme Vás ubezpečiť, že rodina bude vždy taká, akú si ju urobia ľudia, ako sa rodinu rozhodneme žiť my, bez ohľadu na to, čo bude napísané v Ústave SR či v akomkoľvek zákone. Preto by Slovenská republika mala zabezpečiť ochranu pre všetky rodiny rovnako, lebo tak je to správne a spravodlivé, lebo tak je to ľudské.

Vkladáme do Vás dôveru, ako do človeka s hlbokým zmyslom pre empatiu, tak nás prosíme, vo svojej funkcii a ľudskosti, nesklamte.

Ďakujeme za prečítanie.

S úctou ženy z Banskobystrického kraja združené v ženskej občianskej sieti „Nás nerozoštvete“

Ing. Ingrid Kosová, PhD.
PhDr. Kamila Beňová
Mgr. Jarmila Androvičová
PhDr. Helena Jonášová
Mária Koledová
Lucia Machavová
Ing. Denisa Sciránková
Jolana Nátherová
Mgr. Martina Slobodníková Balogová
Lenka Kurečajová
Mgr. Ivana Figuli
Mgr. Milena Maková
Mgr. Jana Ľuptáková
Lenka Koledová
Adriána Šarkoziová
Brandová Blažena
Berkyová Beáta


„Nás nerozoštvete“ je ženská platforma v Banskobystrickom kraji, ktorej vznik zinicializovali rómske ženy s cieľom spolupráce so všetkými ženami prekonávajúcimi rôzne typy bariér a znevýhodnení, vystavených viacnásobnej diskriminácii (osamelé matky, vdovy, nezamestnané ženy, seniorky, rómske ženy a iné). Nedovoľme tým, ktorí majú moc a prostriedky manipulovať našimi životmi, pretože im naša nesúdržnosť vyhovuje. Práve v zdôrazňovaní toho, čo nás spája, vzájomnej podpore a spolupráci vidíme cestu ako tomu vzdorovať. Sme ženy rozmanitých identít z Banskobystrického kraja a nenecháme sa rozoštvať.


Na vedomie: JUDr. Jana Dubovcová, verejná ochrankyňa práv

 

Náš list môžete svojim podpisom podporiť TU.

Ďakujeme!